Dieting is not a piece of cake (or chocolate)

Hrozný víkend. Celý čas čakám na roboša čo má prísť opraviť zatečenú stenu a rochním si v mizantropickej nálade po tom, čo som bola pár dní neustále s nejakými ľuďmi. Človeka to vyčerpá. Nedeľa neskoré popoludnie, roboš nikde, ani kamoši. Ale nejako mi to neprekáža, ani nezdvihnem telefón aby som to nejako riešila. Môj mizantrop vo mne si to užíva.
V sobotu ráno som sa snažila dostať sa dáko z kocoviny, dlho som spala, pila vodu a nerozmýšľala. S vykachličkovaným mozgom to ani veľmi nešlo. Čumela som na Hit storočia. Celkom sa tá šou podarila. Na ráno s kocovinou na pleci ako stvorená. Celý deň som mala divnú náladu. Akoby som nevedela kam sa vrtnúť. Vždy som si vymyslela nejakú činnosť a vzápätí asi 10 dôvodov prečo ju fakt ale naozaj nemôžem urobiť. Podvečer som si pomyslela, že už by som mala vypadnúť aspoň na prechádzku, ale jediný smer, ktorý ma naozaj zaujal, bol Lidl, kde majú za výhodné ceny vysokopercentné čokolády. Lenže aj od toho som sa nakoniec odhovorila, lebo čokoláda je čokoláda aj keď má 80% kakaa. Jedla som len jogurt s müsli na raňajky asi tak o 12. (fakt veľkú porciu ale) a rozmrazený rohlík so syrom a vegetariánskymi párkami, horčicou a kápiou na obed asi tak o 5. No proste deň blbec. Slávnostne ukončený Celebriti kempom. Zastreľte ma.
Dnes som zas celé dopoludnie preicqvákala a bavila sa na skvelých hláškach športových komentátorov. Niektoré fakt stoja za to:
- ms nemecko v atletike, Polakov hlod: "nemecký šprinter Cocot bezkonkurenčne vedie, a kde su naši, daleko za nim, bodaj by sme aj my mali takých Cocotov... "
- a moja obľúbená: V zápase SVK-CZE o bronz: „Po Demitrovom góle sa už pozeráme bronzovým medailám priamo do očí.“
Na raňajky som si dala veď-viete-čo-s-čím. Na obed som sa hecla a uvarila si cestoviny s tuniakom a nivou. Not bad. Potom som sa hecla ešte viac a išla umývať kúpeľňu. Koniec-koncov, bolo to v pláne. Tak. Aspoň niečo sa podarilo vykonať v tento naničhodný víkend.
Blbé je, že večer v telke nejde nič zaujímavé. Obávam sa, že roboš už nepríde a ja skončím na pive. Ale vlastne, veď si ho zaslúžim. Za tú kúpeľňu! A čokoládu čo som si nekúpila a nezjedla. Veru veru.