Tak. A dosť. Naspäť k diéte! Stačilo prejedania! Chľastu! Fuj. Hanbi sa. Naspäť k dlhým nudným dňom plným zdravého jedla v malých množstvách a úmorného cvičenia. Odriekania, hladu a smädu. Tak.
A na raňajky plátok suchého chleba so syrom. Starým a oschnutým.
A upratovať budeš, celý víkend si nepohla ani prstom! Čo celý víkend! Celý týždeň! Čo je s upratovacím plánom?!?
Fúúúha, moja vnútorná matka na mňa nakričala až som sa chcela rozplakať. Lenže to prestalo pomáhať už dávno, ešte v detstve som aj tak musela povysávať. Pekne som si zobrala handru a kýbel a vypulírovala celú kuchyňu. No, vlastne kuchynskú linku, ktorá je fakticky umiestnená v obývačke. Veľmi som sa nepretrhla, medzitým som si pozrela Priateľov aj Michaela Palina v Tibete. Ako v detstve, keď som niečo dostala príkazom. Z niektorých vecí človek nikdy nevyrastie? Hlavne že máme čisto. Aj som povysávala, aj poumývala podlahu. Na obed len ľahký šalát čo zostal z minulého víkendu a ešte som ho celú sobotu vláčila v ruxaku. Ale nevyzeral ani nechutil zle. S trochou cestovín. A so strúhanou nivou. Just.
Boooože ako človek musí so sebou vybojovať tieto malé vojny.
Ďalšiu som vybojovala keď som sa nútila trochu si zacvičiť. A dojedla som zbytok šalátu, vlastne som z neho povyberala cestoviny. A tým skončil diétny deň.
Šla som do krčmy a dala si tri malé pivá. Tak. No dobre dobre, tam aj naspäť som išla peši. Je to asi 12 minút.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára