Ráno som vstala s miernou kocovinou, odhodlaním vytrvať a rozhodnutím, že si dám ovocný deň. Kocovinu som sa snažila utopiť veľkými pohármi vody, ale odhodlanie a rozhodnutie som si nechala. Po banáne a jabĺčku som sa pustila do upratovania obývačky, nič náročné takto naráno, iba trošku utierania prachu. Michael Palin sa škrabal na svoju Annapurnu, ja zas na svoju. Každý máme svoje nedosiahnuteľné pohorie. Povysávala som a poumývala dlážku. Toto robia ľudia každú sobotu. Wow!
Na obed som si nakrájala kopu ovocíčka do ovocného šalátu. Hlavne ananás, ktorý je vraj tiež tukožravý, pomaranč, dve jablká a malilinký banánik. Pekný bol ten šalát. A dobrý.
Mierne som si zacvičila, ale komplikovala to trošku beštia chlpatá, keď som vytiahla karimatku, usúdila, že to je pre ňu na ležanie. Roztiahla sa tam a musela som ju poškrabkať po bruchu, až potom som prešla na vlastné brušáky. Akurát ma neustále rozosmieval Kemr s tým svojím "dej fem ten fek, ten fek sem žek". Večer zavolala zúfalá kamarátka, ktorú po víkende slávnostne v nedeľu podvečer odviazali od sporáka, že potrebuje drink. No odmietnite. Ovocný deň som zavŕšila porciou tekutého hrozna s bezkalorickou sodovou vodou a prvý týždeň dietovania bol za mnou.
To by ma zaujímalo, ako dlho ešte vytrímem.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára