2. deň: The second day of a diet is always easier than the first. By the second day you're off it.

No. Ale ja sa ešte držím. Aj keď medzi štvrtou a piatou prišla taká menšia krízička. A dúfam, že sa ju podarilo zahnať asi tak na ďalší mesiac.
Deň začal klasicky - müsli s jogurtom. Asi to už inak nebude. Nepodarilo sa mi kúpiť slnečnicový chlieb. Ovšem obed bol zásadnou zmenou oproti obvyklej rutine. Namiesto najlepších francuzákov v meste som si v obľúbenej krčme dala šalát s toustom. Šalát pozostával hlavne z kapusty, čo ma vzhľadom na jej tukožravosť potešilo. Horšie to bolo s toustom z bieleho chleba, so syrom a šunkou. Uff. No nič, boli toho len štyri maličké trojuholníčky, tak som to podelila na obed a dva zostali na večeru. S jablkom.
Čo som NEZJEDLA: dva čokoládové bonbóny (poznám sa, pri jednom by nezostalo) z bonboniéry, čo sme dali kolegyni k meninám. A že to boli belgické čokolády v tvare morských príšer! Francúzske zemiaky. Nebudeme už o tom hovoriť. Tri veľké alebo štyri malé pivá. Pohovoríme.
Z práce som šla peši. Asi tak necelú hodinu. A v nepohodlných topánkach. Doma som topánky prezula a šla kúpiť niečo pre beštie chlpaté. Ďalšiu polhodinu peši. Zapadalo slnko a všade zúrila jar. Tak som si zľahka vykračovala v oranžových teniskách a s oranžovým ruxakom. Odolala som tomu, že sa zastavím u kamaráta a zájdeme na pivko. Aj po ceste naspäť.
Cestou z obchodu už ruxak vážil 8 kíl. Presne. Tak som si hovorila - idem na bus, nebudem to ťahať. A potom zase - felisia, dievča, pomysli aký obdiv a slávu vo svojich očiach získaš, keď to domov odtiahneš peši. Hodila som ruxak na chrbát. Ľahký krok svižnej lane s vidinou štíhlosti pred sebou sa zmenil na ťažký a rozvážny krok horského nosiča, s každým pohybom presne vymeraným tak, aby nestratil rovnováhu a odhodlanie kráčať vpred. Zvládla som to.
Telíčko sa toľkému nečakanému a neobvyklému návalu aktivity potešilo a odmenilo sa mi záchvatom migrény so všetkým čo k tomu patrí. No ďakujem pekne. Zajtra sa budem venovať niečomu ľahšiemu. Umyjem obrovské okno. Alebo spravím sto brušákov. Tak.