Dieting is not a piece of cake (or chocolate)

Hrozný víkend. Celý čas čakám na roboša čo má prísť opraviť zatečenú stenu a rochním si v mizantropickej nálade po tom, čo som bola pár dní neustále s nejakými ľuďmi. Človeka to vyčerpá. Nedeľa neskoré popoludnie, roboš nikde, ani kamoši. Ale nejako mi to neprekáža, ani nezdvihnem telefón aby som to nejako riešila. Môj mizantrop vo mne si to užíva.
V sobotu ráno som sa snažila dostať sa dáko z kocoviny, dlho som spala, pila vodu a nerozmýšľala. S vykachličkovaným mozgom to ani veľmi nešlo. Čumela som na Hit storočia. Celkom sa tá šou podarila. Na ráno s kocovinou na pleci ako stvorená. Celý deň som mala divnú náladu. Akoby som nevedela kam sa vrtnúť. Vždy som si vymyslela nejakú činnosť a vzápätí asi 10 dôvodov prečo ju fakt ale naozaj nemôžem urobiť. Podvečer som si pomyslela, že už by som mala vypadnúť aspoň na prechádzku, ale jediný smer, ktorý ma naozaj zaujal, bol Lidl, kde majú za výhodné ceny vysokopercentné čokolády. Lenže aj od toho som sa nakoniec odhovorila, lebo čokoláda je čokoláda aj keď má 80% kakaa. Jedla som len jogurt s müsli na raňajky asi tak o 12. (fakt veľkú porciu ale) a rozmrazený rohlík so syrom a vegetariánskymi párkami, horčicou a kápiou na obed asi tak o 5. No proste deň blbec. Slávnostne ukončený Celebriti kempom. Zastreľte ma.
Dnes som zas celé dopoludnie preicqvákala a bavila sa na skvelých hláškach športových komentátorov. Niektoré fakt stoja za to:
- ms nemecko v atletike, Polakov hlod: "nemecký šprinter Cocot bezkonkurenčne vedie, a kde su naši, daleko za nim, bodaj by sme aj my mali takých Cocotov... "
- a moja obľúbená: V zápase SVK-CZE o bronz: „Po Demitrovom góle sa už pozeráme bronzovým medailám priamo do očí.“
Na raňajky som si dala veď-viete-čo-s-čím. Na obed som sa hecla a uvarila si cestoviny s tuniakom a nivou. Not bad. Potom som sa hecla ešte viac a išla umývať kúpeľňu. Koniec-koncov, bolo to v pláne. Tak. Aspoň niečo sa podarilo vykonať v tento naničhodný víkend.
Blbé je, že večer v telke nejde nič zaujímavé. Obávam sa, že roboš už nepríde a ja skončím na pive. Ale vlastne, veď si ho zaslúžim. Za tú kúpeľňu! A čokoládu čo som si nekúpila a nezjedla. Veru veru.

Piatková prehánka

Piatok pre diétu vôbec nie je dobrý deň. Vždy už mám taký víkendový pocit a že musím urobiť všetko čo sa dá, aby víkend odštartoval príjemne. Že treba odkopnúť moje pracovité ja z celého týždňa a užiť si voľno. Najlepšie už od obeda. Ráno som sa ešte síce pokúšala zachovať si chladnú hlavu a hladný žalúdok a dala som si iba jogurt a müsli. Lenže už na obed to zase začalo ísť s diétou dolu kopcom. Priamo do žalúdka. Zašla som totiž na obed s priateľmi, dlho sme sa nevideli, v Prahe som flámovala s inými. No mohla som za to, že v českej pivnici s ázijskými majiteľmi mali vrámci obedového menu tú dobrú zemiakovú placku plnenú kuracím soté? Pikantným. Vraj to rýchlejšie trávi. Ani malé pivo sme si neodpustili. Keď tak dávno sme sa nevideli. Už celý týždeň.
Nejako medzi rečou vyplynulo, že keď je ten piatok, treba nám zájsť do Ježiškovej krčmy. To je naša obľúbená krčma pred domom najlepšieho kamaráta, kde si nás obsluha vôbec nevšíma, ani sa s nami nebaví. Len nosí na stôl. Česká hospodská škola. Maximálne nám to vyhovuje. Len niekedy je trochu problém, ako to zastaviť a vystúpiť.
Nuž tak som si teda povedala, že aspoň peši domov zájdem, nech mám aspoň dáky pohyb a menšie výčitky keď budem piť celý večer pivo. Cestou som nakúpila jogurty a slnečnicový chlieb na víkend, nech tá chladnička nie je tak trápne prázdna. Celý deň bolo krásne, ale navečer sa zamračilo, a keď som vyliezla z obchodu rozpútala sa parádna prietrž mračien. Krátka ale intenzívna letná prehánka. Veľmi príjemná. Ochladila vzduch, vyvoňala ho a na chvíľu sa ukázala aj dúha. Ani dáždnik som nevytiahla. Osviežujúce.
Dala som si dva plátky chleba so syrom, nech sa hneď neopijem a že teda pôjdem. Lenže sa znovu rozpršalo a zrak mi padol na balkón. Zadrbaný od malty, stierky a bohviečohoešte čo tam po sebe nechali roboši. Nechcem o tom hovoriť. V tej chvíli mi prišlo ako dobrý nápad pokúsiť sa ho trochu poumývať. Aj na vode ušetrím, aj zábava to bude. Dala som si šušťákovú bundu s kapucňou, vyhrnula texasky, obula si naboso šľapky a vyzbrojila sa mopom. Bola to zábava. Drhla som to, až kým som úplne nepremokla a neprestalo ma to baviť. Ešte takých 5-6 lejakov a bude to vyčistené. Hádam.
Medzitým aj pršať prestalo, prezliekla som sa do suchých handier a botičiek a vybrala sa na zaslúžené pivko. Mňam.

Poklesok s Křupanem

S prekvapením som zistila, že všetky tie pivá, nakladané hermelíny a pivařské prkýnka po pražskom pobyte sa na mne nepodpísali až tak ako som čakala a takmer vôbec som nepribrala. To ma síce potešilo, ale nenaštartovalo do ďalšieho snaženia. V stredu som síce raňajkovala iba jogurt, kúpený cestou do práce, lebo chladnička bola samozrejme doma prázdna. A obedovala morčacie soté na zelenine. Akurát že večer bolo treba hokejistom proti Švédsku fandiť pivami a pizzou a do toho som sa teda vložila poriadne. Nikomu to nepomohlo. Iba kamarát sa potešil, akú dobrú pivnú formu mám a vyjadril nádej, že si ju udržím. Cha!
Vo štvrtok ráno som si v opare zbytkového alkoholu predstavila, ako mi Ten Od Ktorého To Chcem Počuť hovorí: "tys zhubla!". Nie obdivne, alebo nebodaj s hrdosťou v hlase na to, čo som dokázala, ale tak trošku dotknuto, akoby hovoril - no to si si hodne dovolila. Veľmi ma táto predstava pobavila. A motivovala.
Ehm. Takže som si kúpila ďalší jogurt, lebo cestou z práce do krčmy na hokej predošlý deň sa nakúpiť nepodarilo. A jogurty by sa aj tak skazili pod stolom v krčme. Na obed som dokonca zašla s kolegyňami do vegetariánskeho bufetu na niečo cícerové so šalátom. Nechcem o tom hovoriť. Potom som jedla už len jablká. Teda... Z práce som šla peši a zastavila som sa teda na ten nákup v potravinách. Bohužiaľ, náhle sa oteplilo a kolegovia sa ládovali v práci nanukmi. No proste dostala som chuť. Z mrazáku sa na mňa usmial Křupan vanilkový s čokoládou s křupinkami a veľmi ma oslovil. Nuž som sa s ním spustila.
Snažila som sa to potom odčiniť ďalšou takmer hodinovou prechádzkou do obchodu pre beštie a opäť som domov vliekla ťažký batoh o váhe 7,2 kíl. Peši. Doma som si pozrela Kliniku Grace, ktorá ma dostala do stavu ťažkej akútnej sebaľútosti. To ma naštvalo tak, že som si šla zacvičiť.

I'm on a seafood diet; I eat everything I see!

S veľkým potešením musím oznámiť, že som sa poflakovala niekoľko dní v Prahe.
Diétu som zanechala v domácej karanténe.

I've been on a diet for two weeks and so far all I've lost is fourteen days.

Somár uplynulých dvoch týždňov.

Za 14 dní sa podarilo:
- vôbec sa naštartovať
- schudnúť IBA 2 kilá
- upratať obývačko-kuchyňu, umyť okná, pravidelne vysávať a umývať podlahu (niečo, čo ľudia robia každú sobotu a bez problémov. až na tie okná)
- trochu sa rozhýbať. začala som cvičiť, takmer každý deň (v.g.), chodím viac peši
- pravidelne jesť a zdravo - oveľa viac zeleniny a ovocia ako predtým, až na tie úlety

Za 14 dní sa nepodarilo:
- schudnúť 5 kíl, čo by bolo dosť reálne, ak by som to neposr
- upratať CELÝ byt ako to robia všetci normálni ľudia každý týždeň. a hlavne balkón
- hýbať sa poriadne. nejaké cviky v ľahu na karimatke mi schudnúť nepomôžu. bicykel stále hnije v pivnici. vo fitku som ešte nebola a to mám v blízkom okolí dve.
- prestať chľastať
- vyhnúť sa prežieracím excesom
- udržať si motiváciu a pozitívne naladenie z prvého týždňa aj v druhom