Poklesok s Křupanem

S prekvapením som zistila, že všetky tie pivá, nakladané hermelíny a pivařské prkýnka po pražskom pobyte sa na mne nepodpísali až tak ako som čakala a takmer vôbec som nepribrala. To ma síce potešilo, ale nenaštartovalo do ďalšieho snaženia. V stredu som síce raňajkovala iba jogurt, kúpený cestou do práce, lebo chladnička bola samozrejme doma prázdna. A obedovala morčacie soté na zelenine. Akurát že večer bolo treba hokejistom proti Švédsku fandiť pivami a pizzou a do toho som sa teda vložila poriadne. Nikomu to nepomohlo. Iba kamarát sa potešil, akú dobrú pivnú formu mám a vyjadril nádej, že si ju udržím. Cha!
Vo štvrtok ráno som si v opare zbytkového alkoholu predstavila, ako mi Ten Od Ktorého To Chcem Počuť hovorí: "tys zhubla!". Nie obdivne, alebo nebodaj s hrdosťou v hlase na to, čo som dokázala, ale tak trošku dotknuto, akoby hovoril - no to si si hodne dovolila. Veľmi ma táto predstava pobavila. A motivovala.
Ehm. Takže som si kúpila ďalší jogurt, lebo cestou z práce do krčmy na hokej predošlý deň sa nakúpiť nepodarilo. A jogurty by sa aj tak skazili pod stolom v krčme. Na obed som dokonca zašla s kolegyňami do vegetariánskeho bufetu na niečo cícerové so šalátom. Nechcem o tom hovoriť. Potom som jedla už len jablká. Teda... Z práce som šla peši a zastavila som sa teda na ten nákup v potravinách. Bohužiaľ, náhle sa oteplilo a kolegovia sa ládovali v práci nanukmi. No proste dostala som chuť. Z mrazáku sa na mňa usmial Křupan vanilkový s čokoládou s křupinkami a veľmi ma oslovil. Nuž som sa s ním spustila.
Snažila som sa to potom odčiniť ďalšou takmer hodinovou prechádzkou do obchodu pre beštie a opäť som domov vliekla ťažký batoh o váhe 7,2 kíl. Peši. Doma som si pozrela Kliniku Grace, ktorá ma dostala do stavu ťažkej akútnej sebaľútosti. To ma naštvalo tak, že som si šla zacvičiť.