kila pojdu dole ako Jozef Psotka z Everestu

"Kila pojdu dole ako Jozef Psotka z Everestu. Jozef Psotka bol slovensky horolezec, ktory zahynul na Evereste, ked sa uz vracal dolu. Asi sa kamsi zrutil. Predpokladam, ze mal dost dobru rychlost, tak by tie kila mohli ist rychlo dolu. A on potom zamrzol, takze by potom mohli zostat zamrazene a uz sa nezvysit." - napísal mi kamarát. Najlepšie povzbudenie od najlepšieho kamaráta, ktorý vie presne čo potrebujem.
Jedla som výrobky z predošlého dňa - na obed lokšu plnenú brokoli pomazánkou.
Hoooodne som chodila - z práce domov, niekam a zase naspäť. Dokopy to bolo vyše hodinu a štvrť rýchlej chôdze. Hodne som si to užívala. Dokonca som vybehla hore po schodoch na štvrté poschodie. Nevídané neslýchané.
Chodiaca mánia ma držala aj ďalší deň. Išla som peši do práce. Ráno som sa nešuchtala, vyrazila som skoro (to je môj úplne najväčší problém - zvyčajne sa doma poflakujem až kým už nie je neskoro) a prešla peši. Posilnila som sa cez obed pondelkovým vlastnoručným rizotom a vyrazila zháňať nejaké veledôležité veci do kancľa. Večer ma už aj nohy boleli. Ledva som do krčmy zašla. Kamaráti si dávali dobrú večeru v našom obľúbenom podniku, kde strašne dobre varia. Ja som vyrovnane popíjala čaj, myslela na úbohý plátok chleba čo som si dala na večeru s trochou bieleho cottage cheesu a pestovala si silnú vôľu. Kamarátka mala meniny, nuž museli sme si trochu pripiť na jej zdravie, lásku a dlhý život. Aj sme sa pripili.