Stopka

Prestala som strácať kilá. Nerozumiem tomu, jem tak málo ako predtým, cvičím ešte viac. Je na to niekoľko teórií, od "to sa stáva, že sa to po čase zastaví, ono zas začne ubúdať" až po tú čo sa mi páči najviac - "cvičením sa tuky menia na svaly a tie sú ťažšie. Dôležitý je objem pása." No to je pravda. Začínajú mi padať všetky nohavice, nemám si čo obliecť. Nosím iba sukne a jedny nohavice, ktoré som si kúpila už po schudnutí a aj tak potrebujem opasok. Trochu ma to rozčuľuje, lebo sa mi nechce kupovať nové handry. Nejak som na to nemyslela.
No dobre, v skutočnosti je to príjemný pocit. Včera som sa v obchode vpratala do nohavíc o číslo menších ako nosievam. Je to víťazstvo. Čoskoro si nejaké nové pekné a o číslo menšie zakúpim.
Začala som mať radosť z pohybu. Je to pre mňa nový pocit. Teším sa z každej prechádzky a baví ma doma poskakovať pred telkou. To budú asi tie endorfíny. Okrem toho objavujem nové časti mesta a lesov v jeho okolí. Teším sa z pekného počasia. Slnko mi svieti do tváre a ja chodím a chodím.
Zaujímavé je, že ešte ani raz ma neprepadol skutočne silný pocit v zmysle - kašlem na to, idem zblajznúť celú čokoládu, toto hladovanie ma už nebaví. Netuším čím to je. Asi by mi už bolo ľúto toľkej námahy. Skôr sa musím začať učiť povoľovať si a odmeňovať sa. No nič, po dosiahnutí istej magickej hranice počtu kilogramov som si nasľubovala PIZZU. Už sa na ňu teším. Ešte dve kilá.

Pražský diétny brejk

No dobre, dala som si nakladaný hermelín. Jeden, slovom jeden. Za odmenu, namiesto pizze, ktorú som si naplánovala po mesiaci zdravého života. A to ani nebol bohvieako odležaný.
Normálne sa pri návšteve Prahy nerozpakujem a tlačím hermelínky a iné strašne nezdravé dobroty, zapíjam ich pivom, prípadne ak som na konferencii zbodnem všetko čo vidím na konferenčných rautoch a počas kávových brejkov.
Ale toto bol takmer odriekací trip. Sesternica, ktorá normálne je veľmi zdravo a často je na všelijakých hladovkách a fastoch, teraz nezriadene tlačila do seba chlieb, syry, údeniny a zákusky. Konferencia, na ktorej som sa zúčastnila, bola neskutočná snobáreň v nóbl hoteli, čo znamenalo neustály prísun rôznych koláčikov počas prestávok na kávu a bohaté švédske stoly cez obed. Najhoršia bola konferenčná chľastačka, kde boli tri miestnosti plné krevetových koktajlov, syrových mís, košíčkov plnených rôznymi penami nasladko a naslano, teplý bufet, studené šaláty, sladkosti, čokoládová pena - no proste nočná mora pre chudnúceho človeka. Snažila som sa okolo toho brusliť ako som najlepšie vedela. Nedotkla som sa ani jedného koláčika alebo inej sladkosti počas celých dvoch dní konferencie. Cez obedy som išla po šalátoch a ľahkých jedlách, žiadne predjedlo, žiadna polievka, žiadny dezert. Na konferenčnej chľastačke som si dala šalát, ochutnala trochu syrov a potom sa držala ovocíčka, hlavne ananásu, a obrátených bielych strikov. Ak som bola večer v krčme, dala som si maximálne tri malé pivá. A ten jeden hermelín. No proste balans na ostrí noža.
Docela dosť som chodila. Venčili sme psa. Poflakovala som sa po Petříne, Hradčanoch, Malej strane, Kampe a centre. Chodila peši na piate poschodie každý deň.
Mala som z toho dobrý pocit. Aj keď mi bolo celý čas nejak smutno.