Stopka

Prestala som strácať kilá. Nerozumiem tomu, jem tak málo ako predtým, cvičím ešte viac. Je na to niekoľko teórií, od "to sa stáva, že sa to po čase zastaví, ono zas začne ubúdať" až po tú čo sa mi páči najviac - "cvičením sa tuky menia na svaly a tie sú ťažšie. Dôležitý je objem pása." No to je pravda. Začínajú mi padať všetky nohavice, nemám si čo obliecť. Nosím iba sukne a jedny nohavice, ktoré som si kúpila už po schudnutí a aj tak potrebujem opasok. Trochu ma to rozčuľuje, lebo sa mi nechce kupovať nové handry. Nejak som na to nemyslela.
No dobre, v skutočnosti je to príjemný pocit. Včera som sa v obchode vpratala do nohavíc o číslo menších ako nosievam. Je to víťazstvo. Čoskoro si nejaké nové pekné a o číslo menšie zakúpim.
Začala som mať radosť z pohybu. Je to pre mňa nový pocit. Teším sa z každej prechádzky a baví ma doma poskakovať pred telkou. To budú asi tie endorfíny. Okrem toho objavujem nové časti mesta a lesov v jeho okolí. Teším sa z pekného počasia. Slnko mi svieti do tváre a ja chodím a chodím.
Zaujímavé je, že ešte ani raz ma neprepadol skutočne silný pocit v zmysle - kašlem na to, idem zblajznúť celú čokoládu, toto hladovanie ma už nebaví. Netuším čím to je. Asi by mi už bolo ľúto toľkej námahy. Skôr sa musím začať učiť povoľovať si a odmeňovať sa. No nič, po dosiahnutí istej magickej hranice počtu kilogramov som si nasľubovala PIZZU. Už sa na ňu teším. Ešte dve kilá.