No dobre, dala som si nakladaný hermelín. Jeden, slovom jeden. Za odmenu, namiesto pizze, ktorú som si naplánovala po mesiaci zdravého života. A to ani nebol bohvieako odležaný.Normálne sa pri návšteve Prahy nerozpakujem a tlačím hermelínky a iné strašne nezdravé dobroty, zapíjam ich pivom, prípadne ak som na konferencii zbodnem všetko čo vidím na konferenčných rautoch a počas kávových brejkov.
Ale toto bol takmer odriekací trip. Sesternica, ktorá normálne je veľmi zdravo a často je na všelijakých hladovkách a fastoch, teraz nezriadene tlačila do seba chlieb, syry, údeniny a zákusky. Konferencia, na ktorej som sa zúčastnila, bola neskutočná snobáreň v nóbl hoteli, čo znamenalo neustály prísun rôznych koláčikov počas prestávok na kávu a bohaté švédske stoly cez obed. Najhoršia bola konferenčná chľastačka, kde boli tri miestnosti plné krevetových koktajlov, syrových mís, košíčkov plnených rôznymi penami nasladko a naslano, teplý bufet, studené šaláty, sladkosti, čokoládová pena - no proste nočná mora pre chudnúceho človeka. Snažila som sa okolo toho brusliť ako som najlepšie vedela. Nedotkla som sa ani jedného koláčika alebo inej sladkosti počas celých dvoch dní konferencie. Cez obedy som išla po šalátoch a ľahkých jedlách, žiadne predjedlo, žiadna polievka, žiadny dezert. Na konferenčnej chľastačke som si dala šalát, ochutnala trochu syrov a potom sa držala ovocíčka, hlavne ananásu, a obrátených bielych strikov. Ak som bola večer v krčme, dala som si maximálne tri malé pivá. A ten jeden hermelín. No proste balans na ostrí noža.
Docela dosť som chodila. Venčili sme psa. Poflakovala som sa po Petříne, Hradčanoch, Malej strane, Kampe a centre. Chodila peši na piate poschodie každý deň.
Mala som z toho dobrý pocit. Aj keď mi bolo celý čas nejak smutno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára