13. deň: Seize the moment. Remember all those women on the Titanic who waved off the dessert cart.

Ráno som cítila prudké výčitky svedomia, ale kocovina bola silnejšia. K tomu sa beštie chlpaté rozhodli ma za môj poklesok potrestať. Od skorého rána sa naháňali ako besné po celom byte, rachotali so všetkým čo im prišlo do cesty a najobľúbenejší adrenalín zo všetkých bol, keď bežali okolo, jedným mohutným skokom na mňa z celej sily dupli a zas bežali ďalej. No proste malé satany vypustené z pekla. Keď som zavrela dvere na spálni, posadili sa pred ne a jačali čo im hrdlo stačilo. Mňau-MŇAUUUU. MŇAU-MŇAUUU. Ako sirény.
Pochopila som, že to nikam nevedie a nemá cenu s tým ďalej bojovať a už na obed som vstala. Bola som skalopevne rozhodnutá celý deň zostať doma, držať očistnú pôstnu hladovku, cvičiť a kajať sa a rozjímať nad svojím pokleskom. Lenže moji drahí kamaráti mi začali vypisovať smsky z pikniku, podrobne mi opisovať, ako sa majú dobre, čo všetko už vypili a zjedli a čo všetko sa už mína, a ak rýchlo neprídem tak už to neuvidím. Usúdila som, že výlet na čerstvý vzduch mi urobí dobre a ak pôjdem za nimi cez kopec tak si aj zašportujem aj si zaslúžim malé piknikové povyrazeníčko. Nezostanem dlho, dám si jednu minerálku, trošku zeleninového šalátu, mooožno malé pivko. A pojdem domov.
Nuž som teda zbalila fľašu vína pre oslávenca, zeleninový šalát aby som neprišla s prázdnymi rukami a vyrazila. Peši. Do kopca. Hodinku som sa venovala mestskej turistike, až kým som nedorazila do lesa, ktorý viedol na kopec nad mestom. Po ďalšej polhodinke som pevným krokom a vo vražednom tempe prišla k prvému bufetu, úplne upachtená, upotená, unavená ale strašne hrdá na seba čo som všetko dokázala. Odmenila som sa malým oroseným bernardíkom. Aaaach! Ako dobre to padlo.
A potom som sa pustila z kopca do doliny, aby som sa pridala k piknikovej spoločnosti. Pôvodne som chcela ísť po asfaltke, ale zbadala som chodník, ktorý sa vinul približne mojím smerom, tak som sa po ňom vybrala. Človek musí objavovať nové cesty, je to dobrodružné, poučné a zábavné. Aj aj bolo. Ukázalo sa, že je to nový náučný chodník, o ktorom som nevedela. V strategických rozostupoch boli rozmiestnené cedule s poučnými textami a obrázkami o miestnej faune a flóre a ďalších dôležitých veciach, ktoré som v tej rýchlosti videla len rozmazane. Prišla mi totiž ďalšia správa o kriticky nízkom počte muffinov, ktoré napiekla ER, takto najväčšia odborníčka na dobré jedlo v širokom-ďalekom okolí. Poľovnícky posed s nápisom POĽOVNÍCKY POSED som si však všimla a mimoriadne ma pobavil.
Opäť sa ukázala stará pravda, že v lesoch v okolí mesta sa nedá stratiť. A môj skvelý orientačný zmysel, vytrénovaný dlhými výletmi stopom po cudzích krajinách, kedy vedieť čítať mapu bolo otázkou života a smrti, ma opäť nesklamal. Chodník skončil takmer presne pri mieste, kde sa konal piknik! Privítali ma nadšené výkriky: Už sme ťa ani nečakali! a podobne. No, všetci boli veselí, najedení a málo triezvi. Oslávenec už nerozprával, ale novej fľaši vína sa viditeľne potešil. Potom mi nalial do plastového pohára dva deci fernetu a pripili sme si na jeho zdravie. Naložila som si plnú papierovú tácku avokádového šalátu s kuraťom, paradajkového šalátu s mozarrelou a jeden špenátový závin. Ako predjedlo som si dala slaný muffin od ER a ďalšie dva po jedle. Ona je fakt najlepšia kuchárka čo poznám. Fernet mi vydržal ďalšie dve hodinky, postupne som si ho riedila až v ňom bolo viac toniku ako fernetu. Oslávenec usúdil, že na stole zostáva príliš veľa jedla, tak ho začal ponúkať dokola. Bohužiaľ, už z neho nevypadlo nič iné iba kachny - kachny - kachny. Ale boli strašne dobré.
Kamaráti potom usúdili, že už mám ten fernet príliš svetlý, ďalší už nebol a im tiež došlo pivo a tak sme sa odobrali do blízkej krčmy. Tam fernet mali, pivo tiež a na tom čerstvom vzduchu čertovsky dobre chutí. Aspoň že som už nič nejedla. Koniec-koncov, fernet je žalúdočná medecínka. Určite sa po ňom chudne. Hlavne keď mu dáte ten správny názov fernet SLIM. Večer sa skončil veľmi veselo, v lodi čo sa plaví do neznáma sme sa odplavili domov a na celé hrdlo sme s neznámymi ľudmi v autobuse MHD vyvreskovali túto pieseň.