Rebelská nálada. Som sa cez víkend vyslovene rozožrala. Zlenivela. Motivácia vyfučala. Alkohol mi znovu zachutil. Katastrofa. Nový pracovný týždeň predo mnou. Ešte že má len štyri dni.
To akože jeden hnusný pomarančový jogurt ma má dostať cez celý deň až k obedu? Keď na mňa ustavične kolegovia vznášajú nezmyselné požiadavky a nútia ma pracovať? Achjoachjoachjo. Musela som otvoriť ten balíček sušených jabĺk, inak sa nedalo. Takmer som začala hľadať nejaké keksíky Manner. Kupodivu na toho čokoládového zajaca plneného lentilkami čo mám v zásuvke už od Veľkej noci zatiaľ neprišlo. Sušené jablká. Človek fakt nemôže žiť iba na zelenom a ovocnom čaji pol dňa!
V takejto nálade som sa vybrala na obed do českej pivnice, ktorú vlastnia Japonci. Katastrofálne miesto, kde pijeme po večeroch pivo a jeme nakladaný hermelín. Vyprážaný syr s tatárkou. Plný tanier ryže s kuracím mäsom šmrncnutý východoázijskou kuchyňou. Soté v zemiakovej placke. Je jasné, čo je to za prostredie a aké asociácie v človeku môže vyvolať. Preto to malé pivo k obedu. Preto tá kapustnica a rizoto s kuracím mäsom na čínsky spôsob. Našťastie vrámci obedového menu toho aspoň bola menšia porcia. Eh.
Vrámci rebelskej nálady som komunikovala s priateľmi a tí mi rozprávali o jednej hospode v Prahe, kde majú výborný nakladaný hermelín a dobré pivko. Diéta, ktorú som sa pokúšala utopiť už cez obed v malom pive, povedala definitívne zbohom, keď mi kvapla na klávesnicu prvá slinka. Po práci sme skončili s kamarátom na hermelíne a pive. Viac to rozmazávať nebudem.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára