Kvôli niekoľkým kapurkovým porciám tekutého hrozna so sodovou vodou som nestihla pripraviť na dnes žiadne jedlo, ktoré by dôstojne vyhovovalo prísnym pravidlám farebnej diéty z Elle. Okrem toho som mala mať obed so šéfom a ťažko by som asi vysvetľovala, že trvám na tom, že všetko čo zjem musí byť červené/žlté/zelené. Takže naspäť ku klasickému jogurtu s müsli. A pestrofarebnej aj keď diétnej strave.
Bol to náročný pracovný deň, takmer neustála šéfova prítomnosť tiež človeku na nálade nepridá. Aspoň že zrušil spoločný obed a redukoval to na kávu. Myslím, že sme si dosť podobní. Nevadí nám práca s ľuďmi. Keby sa do toho ustavične neplietli kadejakí ľudia. Šla som teda na osamelý diétny obed. Spoločnosť mi robilo iba prírodné kuracie a trocha varených zemiakov, aj to iba kým som ich nezbľajzla. Spoločnosť omáčky Café de Paris som odmietla. Nevedela som síce čo to je, ale znelo to veľmi ťažko a zábavne. Vyhľadala som si to vo wikipedii. A nevedela som či sa mám tešiť, že som si to nedala (lebo základ tvorí hlavne maslo) alebo plakať (v lepšej spoločnosti sa do toho pridáva aj dáky liqueur). V konečnom dôsledku je to asi jedno, omáčka ktorú som odmietla bola pravdepodobne UHO (univerzálna hnedá omáčka) a žiadna Café de Paris sauce.
Bol to hooooodne dlhý deň. Keď som sa konečne dostala k šalátu so zeleninkou, troškou cottage cheesu a slnečnicovým chlebíkom bolo už veľa hodín. Kolegovia išli na popracovný drink a tak som si povedala, že trochu toho tímbildingu nezaškodí ani mne a šla som na dva obrátené s nimi.
Keď som unavená, znechutená a ospalá dovliekla domov nákupy z tesco teraz už naozaj na farebnú diétu z Elle bolo ešte viac hodín. Napriek tomu som ešte namiešala šalát na prvý farebný deň a dokonca aj cvičila. Pustila som si k tomu Denník Bridget Jonesovej, aby som mala pocit, že nie som tá najnemožnejšia osoba na svete. Akurát ten záverečný bozk čo dostala od Mr. Dreamy Darcyho mi v tom veľmi nepomohol.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára