Zaspala som. Takže müsli s jogurtom do mňa padalo postojačky medzi umývaním vlasov, obliekaním a ďalšími nevyhnutnými vecami, čo treba ráno urobiť. Ani ich neviem vymenovať takto rýchlo, ale každé ráno mi zaberú hodinu času. Je to známa vec - čo človek zje postojačky, to sa neráta. Takto bez raňajok som si išla hneď zabehať. Na bus. Niežeby som to obvykle robila. Alebo že by ma nejak zvlášť trápilo, že už štvrťhodinu mám sedieť na hodine angličtiny so šarmantným anglickým gentlemanom (má aj vlastný trávnik!). Ale uvidela som dvoch bývalých kolegov, čo pôsobia ako z úplne inej planéty, takže mi spôsobilo mimoriadne potešenie, keď som okolo nich prebehla s hurónskym výkrikom - Čaute! a zmizla v buse.
Kolegyne ma na obed zatiahli do vegetariánskej knajpy. Anisanepýtajte čo to bolo, ale bola toho polovičná porcia. A bez tatárskej! Zato s misou šalátu k tomu.
Vidina toho, že toto by malo byť jediné jedlo dňa, ma vyhecovala k nákupu slnečnicového chleba s brokolicovou svačinkou. Na večeru. A dvoch balíčkov sušených jabĺk. Ale tie zostali v šuflíku.
Keksíky Manner som takticky presunula spoza mikrovlnky do zasadačky, kde malo byť školenie. Ale nebolo. Uchýlila som sa tam s večerou a pri žutí chleba s brokolicovou pomazánkou som si radšej čítala časopis, aby som nevidela ten vyškierajúci sa ružový sáčok.
Dvaapolhodinová búrlivá domová schôdza ma naštartovala tak, že som normálne cvičila. A poriadne. Mali by byť častejšie ako raz za rok, tieto schôdze.
Ten banán, čo som jedla motivačne cestou na schôdzu, aby som ju vôbec dáko zvládla, sa nepočíta a preto ho ani nebudem spomínať.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
BF. No gratulujem. Dostal som chut na vyprazany syr aj s tatarskou. Dakujem za inspiraciu.
Zverejnenie komentára