I feel good

Tak sa to podarilo. Dosiahla som váhu, o ktorej si myslím, že je pre mňa ideálna, a darí sa mi ju udržiavať. Trvalo to zhruba päť mesiacov. Žiadna diéta, iba pravidelná strava v menších dávkach. Po piatej koniec s jedlom. A cvičenie - prinútiť sa aspoň trikrát do týždňa. Niekedy som sa ani nútiť nemusela, ale telíčku sa chcelo. Olga Šípková je môj guru.
Trvalo to dlho, ale nevadí. Možno aj preto, že raz za čas som sa nebránila nejakej výdatnej grilovačke alebo inej hostine s priateľmi a dobre som sa najedla večer. Človek nemôže iba strádať ale si aj dopriať nejakú tú radosť do života. Objavila som aj čaro a hlavne kvality vysokopercentnej čokolády. A priebežne som sa odmeňovala za každý malý úspech.
Prestala som jesť keksíky a hovadiny v práci, aj tak ma nezachránili pred pracovnou otravou alebo nudou. Jedlo nie je zdroj útechy ani východisko z krízy. Jedlo je pôžitok. Pôžitky treba užívať v malých dávkach, inak sa ich človek presýti. A prestanú byť pôžitkami.
Ľudia čo ma vidia po dlhšom čase mi hovoria, že som schudla. A ako! Prikyvujem a usmievam sa. Teší ma to. Tuším prvkýrát v živote sa cítim vo vlastnom telíčku dobre.
Jaj a Hennes a Mauritz mali pre mňa opäť o číslo menšie nohavice. :-D

Vivat šoping!

Zlá nálada, splín a iné podivné veci sa dostavili. Nuž som sa teda vybrala na nákupy. Baby hovorili, že je to super a spoľahlivo to zaháňa depky. Vzala som to zľahka - v pondelok večer, určite nebude plno, povedala som si a šla som.
A zázrak! Veruže, o dve hodinky som odchádzala o pár peňazí ľahšia ale zato splín bol preč a v taške sa hompáľali zbrusu nové kúsky biznis šik handier pre biznis čik. A hlavne - všetky boli O ČÍSLO MENŠIE!! Rozkošný pocit.
Milujem Hennes a Mauritza.

Stopka

Prestala som strácať kilá. Nerozumiem tomu, jem tak málo ako predtým, cvičím ešte viac. Je na to niekoľko teórií, od "to sa stáva, že sa to po čase zastaví, ono zas začne ubúdať" až po tú čo sa mi páči najviac - "cvičením sa tuky menia na svaly a tie sú ťažšie. Dôležitý je objem pása." No to je pravda. Začínajú mi padať všetky nohavice, nemám si čo obliecť. Nosím iba sukne a jedny nohavice, ktoré som si kúpila už po schudnutí a aj tak potrebujem opasok. Trochu ma to rozčuľuje, lebo sa mi nechce kupovať nové handry. Nejak som na to nemyslela.
No dobre, v skutočnosti je to príjemný pocit. Včera som sa v obchode vpratala do nohavíc o číslo menších ako nosievam. Je to víťazstvo. Čoskoro si nejaké nové pekné a o číslo menšie zakúpim.
Začala som mať radosť z pohybu. Je to pre mňa nový pocit. Teším sa z každej prechádzky a baví ma doma poskakovať pred telkou. To budú asi tie endorfíny. Okrem toho objavujem nové časti mesta a lesov v jeho okolí. Teším sa z pekného počasia. Slnko mi svieti do tváre a ja chodím a chodím.
Zaujímavé je, že ešte ani raz ma neprepadol skutočne silný pocit v zmysle - kašlem na to, idem zblajznúť celú čokoládu, toto hladovanie ma už nebaví. Netuším čím to je. Asi by mi už bolo ľúto toľkej námahy. Skôr sa musím začať učiť povoľovať si a odmeňovať sa. No nič, po dosiahnutí istej magickej hranice počtu kilogramov som si nasľubovala PIZZU. Už sa na ňu teším. Ešte dve kilá.

Pražský diétny brejk

No dobre, dala som si nakladaný hermelín. Jeden, slovom jeden. Za odmenu, namiesto pizze, ktorú som si naplánovala po mesiaci zdravého života. A to ani nebol bohvieako odležaný.
Normálne sa pri návšteve Prahy nerozpakujem a tlačím hermelínky a iné strašne nezdravé dobroty, zapíjam ich pivom, prípadne ak som na konferencii zbodnem všetko čo vidím na konferenčných rautoch a počas kávových brejkov.
Ale toto bol takmer odriekací trip. Sesternica, ktorá normálne je veľmi zdravo a často je na všelijakých hladovkách a fastoch, teraz nezriadene tlačila do seba chlieb, syry, údeniny a zákusky. Konferencia, na ktorej som sa zúčastnila, bola neskutočná snobáreň v nóbl hoteli, čo znamenalo neustály prísun rôznych koláčikov počas prestávok na kávu a bohaté švédske stoly cez obed. Najhoršia bola konferenčná chľastačka, kde boli tri miestnosti plné krevetových koktajlov, syrových mís, košíčkov plnených rôznymi penami nasladko a naslano, teplý bufet, studené šaláty, sladkosti, čokoládová pena - no proste nočná mora pre chudnúceho človeka. Snažila som sa okolo toho brusliť ako som najlepšie vedela. Nedotkla som sa ani jedného koláčika alebo inej sladkosti počas celých dvoch dní konferencie. Cez obedy som išla po šalátoch a ľahkých jedlách, žiadne predjedlo, žiadna polievka, žiadny dezert. Na konferenčnej chľastačke som si dala šalát, ochutnala trochu syrov a potom sa držala ovocíčka, hlavne ananásu, a obrátených bielych strikov. Ak som bola večer v krčme, dala som si maximálne tri malé pivá. A ten jeden hermelín. No proste balans na ostrí noža.
Docela dosť som chodila. Venčili sme psa. Poflakovala som sa po Petříne, Hradčanoch, Malej strane, Kampe a centre. Chodila peši na piate poschodie každý deň.
Mala som z toho dobrý pocit. Aj keď mi bolo celý čas nejak smutno.

Pokánie

sa nekonalo. Fakt som si koktejly užila. Akurát, že v pondelok ráno som mala presne toľko kíl ako minulý pondelok ráno a ešte polkilo navyše. Ako keby minulý týždeň ani nebol. Škoda ho. Ale asi som zabudla na rôzne cykly, ktoré má ženské telíčko. Človek musí pri diéte byť aj matematik, prípadne astronóm-amatér, ak chce zobrať do úvahy aj fázy mesiaca, počas ktorých kilá pribúdajú alebo odbúdajú inak. Velice zložitý proces toto chudnutie.
No nič, dnes ráno to už začalo klesať, tak dúfam, že koktejlové kilá za chvíľu zmiznú do nenávratna. Aspoň kým sa nedostanem k tomu nakladanému hermelínu, čo som si nasľubovala na budúci týždeň. Za odmenu. Tak.
Bol to trochu krízový pondelok, aj dohovoriť som si musela - nech vytrvám a nevzdám to, ale nový životný štýl zatiaľ nepopustil, dobre je. Musela som si dať trochu pauzu, nevládala som cvičiť, niekedy musí byť človek na seba dobrý. Teraz prišla tá chvíľa. Včera som sa pokúsila eróbikovať, ale šlo to hoooodne ztuha. Dnes to už bolo v pohode. Myslím, že mám dobrý život.

Kalorické bombardovanie

Celý týždeň som bola dobručká. Pekne som papala, nežrala, po večeri okolo piatej už nič, trikrát do týždňa cvičila, veľa chodila. Začala som jesť "normálne obedy" - teda to čo by sa dalo nazvať normálna nežracia porcia a nie diétna hladovacia. Viete čo myslím. Večere ľahké. Ani som nad tým moc neuvažovala, snažím sa to proste začleniť do bežného života. Aby to nebola diéta ale životný štýl. Ehm...
Aj pu-erh mi začína chutiť miesto rannej kávy. Teda čajoví puristi by sa pohoršili nad prísadami maté a kvetmi slnečnice a nevädzy. Ale tá pekná vôňa stojí za to.
Tak som si teda večera povolila kobercové bombardovanie kalorickými nápojmi. Kamarát oslavoval Kristove roky a vrámci členstva v nejakom snobskom klube mohol pri tejto príležitosti minúť kopu prachov v miestnej kotejlovej snobárni. S odhodlaním sme sa vrhli na ochutnávanie všetkých miešaných drinkov čo mali v menu. Začala som mojitom, mám ho fakt rada, aj keď je to hlavne letný drink. Nemá to nič spoločné so súčasnou módou všetkých slepíc vysedávajúcich v koktajlových baroch každý víkend. Kombinácia mäty, rumu, limety a ľadovej drte je proste fakt mňam. Nuž ale človek si musí rozširovať obzory. Takže ešte padli zaradom gimlet, frozen pineapple mint a mango daiquiri. Aby toho nebolo málo, ľudia si dali ešte carpaccio a ja ako bývalá vegetariánka na diéte som šla skôr po prosciutte s melónom. Síce doniesli červený namiesto žltého a šunka bola málo vysušená, ale inak to bolo dobré. Zjedla som len tretinu porcie, aby som to neprehnala a potom som sa venovala už len ovociu vo všetkých formách, tekutej aj tuhej, lebo ako protiobjednávku k syrovému a údeninovému výberu ostatných som si dala ovocný tanier. Toľko k ovocnému cukru za jeden večer. O kalóriách radšej nebudem rozmýšľať. No čo už, raz za čas si človek musí dopriať nejaký hriešik, inak by život bol nudný.
A dnes pekne naspäť k tukožravke.

The first thing you lose on a diet is your sense of humor

Chudnem. Bez srandy. Jem malé porcie, samé zdravé veci, v pravidelných intervaloch. Úplne vážne. Dodržujem pitný režim, nepijem kávu, iba zelený čaj, najnovšie Pu-Erh Fit čo som dostala do daru. Srmtko-vážko. Cvičím aerobik, trikrát do týždňa, ak nie, tak aspoň chodím - z práce, do práce, cez obed, všade. Pokúsila som sa aj o pilates. Žiadna sranda. Nežeriem, vychutnávam. Nevečeriam v obľúbených reštauráciách a krčmách, venujem sa iba prázdnym kalóriám v alkohole, ale ani to už nie je bohvieaká zábava.
Z nejakého dôvodu ma to baví a prináša mi to radosť. Fakt vážne.

kila pojdu dole ako Jozef Psotka z Everestu

"Kila pojdu dole ako Jozef Psotka z Everestu. Jozef Psotka bol slovensky horolezec, ktory zahynul na Evereste, ked sa uz vracal dolu. Asi sa kamsi zrutil. Predpokladam, ze mal dost dobru rychlost, tak by tie kila mohli ist rychlo dolu. A on potom zamrzol, takze by potom mohli zostat zamrazene a uz sa nezvysit." - napísal mi kamarát. Najlepšie povzbudenie od najlepšieho kamaráta, ktorý vie presne čo potrebujem.
Jedla som výrobky z predošlého dňa - na obed lokšu plnenú brokoli pomazánkou.
Hoooodne som chodila - z práce domov, niekam a zase naspäť. Dokopy to bolo vyše hodinu a štvrť rýchlej chôdze. Hodne som si to užívala. Dokonca som vybehla hore po schodoch na štvrté poschodie. Nevídané neslýchané.
Chodiaca mánia ma držala aj ďalší deň. Išla som peši do práce. Ráno som sa nešuchtala, vyrazila som skoro (to je môj úplne najväčší problém - zvyčajne sa doma poflakujem až kým už nie je neskoro) a prešla peši. Posilnila som sa cez obed pondelkovým vlastnoručným rizotom a vyrazila zháňať nejaké veledôležité veci do kancľa. Večer ma už aj nohy boleli. Ledva som do krčmy zašla. Kamaráti si dávali dobrú večeru v našom obľúbenom podniku, kde strašne dobre varia. Ja som vyrovnane popíjala čaj, myslela na úbohý plátok chleba čo som si dala na večeru s trochou bieleho cottage cheesu a pestovala si silnú vôľu. Kamarátka mala meniny, nuž museli sme si trochu pripiť na jej zdravie, lásku a dlhý život. Aj sme sa pripili.

Cvičím. A varím.

Cestou z práce som urobila nákup aký už dávno nie: zakúpila som dvd s aeróbikom a brokolicu, tofu, ryžu natural ananás, pomarančový džús - proste plný kôš zdravých vecí. Doma som mala večer, aký už dávno nie. Vlastne nikdy. Doma som ešte aeróbik necvičila. Dala som variť ryžu do vody, brokolicu do pary a pustila dvd. Nie z okna, ako by bolo možno príhodnejšie, ale v prehrávači. Úplne som tým vydesila beštie chlpaté, ktoré sa začali besnieť, šalieť a inak naháňať aby sa pripojili k tomu víchru energie čo som vyvolala svojim poskakovaním. Akurát mača mi pri posilovaní na karimatke trošku skočilo do úsmevu. Inak som neprišla k žiadnej úhone, asi som to nerobila správne.
Ryža sa dovarila, trochu aj rozvarila, ale nevadilo. Uplácala som si tofu zapekané s brokolicovo-ryžovou plnkou, rizoto s kuraťom a brokolicou a troškou kari a chilli nech to rýchlejšie spaľuje a zo zbytku brokolicovú pomazánku. Beštie chlpaté sa obšmietali okolo, pretože ma ešte nevideli stáť pri kuchynskej linke bez toho, aby som neplnila ich misky. Normálne veľmi nevarím.
No veľmi zaujímavý večer to bol. Odmenila som sa za to kusom ananásu.

Nežeriem

Išla som z roboty a po celej ulici rozvoniavala čokoláda. Ešte aj za rohom na ďalšej ulici som ju cítila. Nadychovala som sa z plných pľúc. Bola to krásna vôňa, skutočne. A potom som zistila, že to so mnou nič neurobilo. Nemusela som bežať do obchodu a kúpiť si čokoládu, ani doma som si nedala. Prekvapivé, veľmi prekvapivé.
Stále nemám nijakú hlavnú ideu pre tento ozdravný proces akurát jednu - Cica Nežer. Zatiaľ sa mi pomerne dobre darí. Na raňajky mávam pravidelne jogurty s weetabixom, ešte sa mi neprejedli. V sobotu som si spomenula na čierne ríbezle v mrazáku, tak som ich pár do toho šupla. Veľmi ma to potešilo. Vo štvrtok som mala syrový deň. Podivný deň v práci, ani som sa nedostala von. Na obed som si dala cottage cheese, pikantný na rýchlejšie spaľovanie, s polystyrénovým chlebom. Potom prišli kolegyne a doniesli zbytky z nejakej akcie. Tak som zbľajzla ešte tri jednohubky s kúskom syra a ovocím - jahoda alebo hrozno. Jahoda, mäta a syr je prekvapivo dobrá chuťová kombinácia. Večeru som nejak nestihla zorganizovať na pravý čas, tak som si dala kúsok bagety s kuraťom. No dobre, biele pečivo, nič moc. Nabudúce sa budem organizovať lepšie. Zašla som do tržnice a kúpila si jablká a ananás. Moje obľúbené ovocie. Furt žiadny telocvik, iba dlhšie prechádzky.
V piatok som už mala fakt chuť na kura, po celom týždni zeleniny. Ale kolegyne ma ukecali do vegetky ešte raz. Mali tam skvelý špenátový nákyp, dala som si polovičnú porciu a druhú polovicu som mala zeleninu. Bol piatok večer a ja som nemala chuť na alkohol. Poľahky som odolala pozvaniu do krčmy, vyrovnane zjedla plátok slnečnicového chleba so syrom a išla si domov čítať knihu a popíjať pomarančový džús. Spoločenský život jedna katastrofa, ale aká budem zdravá.
V sobotu som si naplánovala veľké veci - upratovanie, varenie a vôbec samé užitočnosti. Nakúpila som jednu zdravšiu vec ako druhú - kapustu, cibuľu, mrkvu, zemiaky, ryžu natural, kuracie rezne, tuniaka vo vlastnej šťave a podobne. Uvarila som si na obed tukožravú polievku, vlastne zeleninovú, ale hlavne z kapusty, ktorá údajne požiera tuk, cha. Aj som ju ochucovala, ale vyšla nejak úplne bez chuti. No nevadí, aspoň zaplní žalúdok. Na večeru som si dala moju obľúbenú dobrotu - kura zapečené s ananásom a syrom. Doobre dooobre, ale syr som potrebovala ako niečo, do čoho sa vstrebe víno. Ako odmenu za celotýždennú abstinenciu a odriekanie som sa vybrala na dva obrátené striky s kamarátmi. Cestou som sa zahľadela na osamelého bežca, krúžiaceho okolo štadiónu a krátko sa zamyslela nad tým, že behať by sa mi páčilo. Ale.. no veď vieme, toľko objektívnych príčin prečo sa nedá. Normálne víno nepijem, ale včera mi fakt chutilo.
Dnes mám ovocný deň. Jem iba jablká s ananásom. Upratala som celý byt. Nakrájala kapustu s mrkvou do zásoby na týždeň. Proste svätica.

Physically Phfffft!

Asi tak sa cítim. Telíčko si užívalo Vianoce ako sa dalo. S predvianočnými lokšami, cigánskou, sladkým vareným vínom a zase lokšami, makovými. Potom pllllllllno koláčikov a sladkostí. Povaľovanie. Alkohol. No proste samé skvelé veci.
Zdá sa, že mi je aj trochu vďačné, že som začala s tým ozdravným programom. Ani moc nepýta sladkosti alebo viac jedla. Ani piť sa mu dáko neráči. Zaplaťpánboh. Ktovie koľko to vydrží. Treba to využiť. Ak s tým vyfučí nejaká tá pneumatika, tým lepšie.
Tak teda nežeriem už ako prasátko a hlavne sa nenacpávam sladkosťami každú voľnú chvíľu v práci aj doma, od chvíle čo otvorím oči až do chvíle keď ich zavriem. Tieto dva obrázky ma trošku vydesili, publikované v priebehu 7 dní:
23. 12. 30.12.
Áno, to všetko som zožrala. Sama. A to zďaleka nebolo všetko.

No nič. S tým je koniec. V nedeľu som dojedla zbytky tiramisu a kapustnice a tým sa chladnička viac-menej vyprázdnila, takže nemusím mať zlé svedomie, že by som niečo musela vyhadzovať. Raňajky mám zmáknuté, s tým problém nemám, odjakživa mi chutili jogurty s müsli alebo niečím čo sa podobá na weetabix (taká placka čo sa rozmága na nechutný maglajz v jogurte. ale mne to chutí). Prípadne opečený slnečnicový chlebík s plátkom syra, tá slnečnica chutí veľmi dobre trochu opražená.
Len ten zbytok mi zatiaľ trochu uchádza. V pondelok som mala síce vločkovú placičku so zeleninou a zeleninovým šalátom, akurát že bola trošku na oleji opražená a v zelenine bola kukurica. Ehm, no pre prasátko.
Včera som si zas myslela, že som za vodou s brokolicovým závinom so šalátom, akurát že závin to bol zavinutý a vyváľaný v strúhanke a pekne vypražený. No, aspoň tú čokoládku ako dezert som odmietla. Ani ma to moc nebolelo, ktovieprečo.
Dnes som mala rizoto, plný tanier.
Nevadí, chybičky se vloudili, treba sa z nich poučiť a napredovať.
Večere sú podivné: pondelok - celozrnný pagáčik z vegetky a jeden zázvorník od Vianoc. Utorok - celozrnný rohlík s dvoma plátkami syra, jeden zázvorník od Vianoc a jedna maličká tabuľka vysokopercentnej čokolády zo stromčeka. Streda - kus syra a ryžový pamflet na chliebalebočotomábyť. Zázvorník zatiaľ leží v plechovici od Vianoc a čaká či si ho dám. Hádam už dnes nie.
A vzdala som sa kávy s mliekom. Ani mi zatiaľ nechýba, dávam si zelený čaj s citrónom. Plno minerálky. Večer pijem celozrnnépomarančové džúsy.
Necvičím. Ale aj to bude. Zatiaľ chodím aspoň peši.
Som zvedavá, koľko mi to vydrží. Asi sa pustím do niečoho kreatívnejšieho, napríklad farebnej stravy, to bola aspoň zábava. Toto nemá žiadnu poriadnu ideu.